Architektonické pamiatky
Kostolík svätej Margity Antiochijskej
Gotizovaný, pôvodne románsky kostolík. Je jednou z najstarších architektonický pamiatok na Záhorí. Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“. Kostol sa nachádza len necelý kilometer od Valov – sídla veľkomoravských kniežať v chotáry obce Mikulčice na moravskej strane. Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Výsledky prieskumov a výskumov okolia kostola v rokoch 1994 – 2000 dokozujú jeho intenzívne osídlenie už od neskorej kamennej doby. Svoj vrchol dosiahlo v 9.-10. storočí, kedy sa pozdĺž predpokladanej historickej cesty z mikulčického sídliska Valy na východ sformovala na ľavom brehu rieky Moravy v katastri dnešných Kopčian skupina osád, ktorej organizačnú štruktúru dosiaľ nepoznáme. Funkčne súvisela s hradiskom Valy. Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci.
Barokový žrebčínec „Štít“
Názov pochádza z nemeckého „Gestüt“ – žrebčinec. V kopčianskom dialekte dostáva názov „Štít“. Jestvoval už v 18. storočí, o čom svedčí doklad zmluvy zo 17. 7. 1712, kedy majiteľ Marek Czobor preberá majetky svojej matky, vdovy, rodenej Erdődy. V zmluve sa syn zaväzuje zaistiť matke ročne 12 000 zlatých, dať k dispozícii 12 koní a iné náležitosti. Roku 1736 premiestnil cisár František I. kone z maďarskej pusty Eneyd do Štítu v Kopčanoch. Keď vyhorel žrebčinec v Kladruboch, boli kone v roku 1779 predisponované do Kopčian, už do prebudovaného areálu, pretože kopčiansky žrebčinec v roku 1747 takisto vyhorel. Nový objekt predstavuje súbor budov okolo veľkého dvora s hlavnou reprezentačnou budovou, ku ktorej z oboch strán priliehajú krídla maštalí pre lipicánske kone španielskej jazdeckej školy. Dvojpodlažná reprezentačná budova je riešená na spôsob terezánskych barokovo-klasicistických kaštielov s volútovým štítom na strednom trojosovom rizalite, ktorý má po celej šírke otvorený balkón na krákorcoch s rokokovou kovanou mrežou. V reprezentačnej sále na poschodí sa donedávna nachádzali fragmenty nástropných malieb od francúzskeho maliara J. Chamanta. Z cisárskeho poverenia maľoval Chamant aj fresky v bývalej kaplnke a na chodbách kaštiela v Holíči, ako i Boží hrob v kapucínskom kostole. Sú zachované iba fragmenty pod omietkou. Najzachovalejšie ostali jeho maľby a nástropné fresky v kostole pavlínov v Šaštíne, datované rokom 1757. Maštale riešené na spôsob arkád do dvora majú nad každou arkádou trojhranný, pôvodne volútový štít. V arkádach sú vchody do jednotlivých maštalí a okienko pre seno. Štít a jeho priľahlé lúky a lesy sa stávali miestom veľkolepých poľovačiek pre cisársku rodinu a ich hostí, ktorý sem prichádzali s veľkou suitou z Viedne cez Moravskú Novú Ves a „Prívoz“ v Kopčanoch. Cisárska rodina navštívila „Štít“ podľa záznamov v kopčianskej kronike od roku 1747 celkom šesťkrát. Po poľovačkách nasledovali okázalé hostiny v sále reprezentačnej budovy. Premiestnením koní z Kladrub prichádzali i opatrovatelia a cvičitelia koní „Rajtknechti“, hospodárski správcovia a iní z Rakúska a Čiech. Potomkovia niektorých sú v Kopčanoch a na okolí dodnes. K žrebčínu patrili i priľahlé pasienky ako Veľká a Malá Niva, Segeti, Olšová Niva a iné od Adamova až po Hodonín.
Kačenáreň
Cisár Karol III. v roku 1736 založil v Kopčanoch okrem žrebčína a hospodárskych dvorov aj rybník na odchyt divých kačíc s budovou dodnes zvanou Kačenáreň. V dokumentoch holíčskeho panstva sa uvádza, že hospodársky správca holíčskeho panstva menom Tousainet dal r. 1752 nadstaviť obe budovy a na stranách dal vybudovať dva strážne domky. Kačenáreň ako aj Štít mali dokonalé komunikačné spoje – cesty s centrom panstva na zámku v Holíči, ako dokazuje mapa z roku 1870. Tieto cesty sú v podstate zachované, až na priame prepojenie Kačenárne so zámkom v Holíči. V roku 1759 bol dobudovaný rybník na rozlohu 3016m2. Nad kanálmi spájajúcimi sa rybníkom boli podľa holandského vzoru zložené siete. Steny kanálov ako i vytvorené jazero maskovalo obloženie z rákosu a palachu. Prevádzka odchytu kačíc a Kačenárne vôbec, trvala nepretržite 182 rokov a zanikla až r. 1918. Kačenáreň bola už v minulosti cieľom „turistického ruchu“, kedy sa častým návštevníkom predvádzal odchyt kačíc. Bohužial, rybník je v súčasnej dobe spustnutý a z budov sú len ruiny.
Kostol sv. Štefana Kráľa
V historizujúcom slohu riešená prestavba staršieho barokového kostola s prvkami neogotiky a neoklasicizmu bola dokončená v rokoch 1862-1863. Ide o jednoľoďovú stavbu s transeptom a polygonálnym presbytériom. Všetky priestory majú pruské klenby, dosahujúce na rímsy nástenných pilastrov. Na bočných fasádach sú oporné piliere. Hlavný oltár s ústredným obrazom od sobotištského zemana a maliara C. Bránika bol dokončený v roku 1853. V kaplnkách transeptu sú klasicistické oltáre, pedanty, zo začiatku 19. storočia. Kamenná klasicistická krstiteľnica je z konca 18. storočia, prenesená z bývalého cisárskeho kaštiela, rovnako ako oltár z červeného mramoru na pravej strane lode a luisézny organ. Pred kostolom sú prícestné sochy sv. Floriána a sv. Vendelína z roku 1871. V parčíku pred kostolom je umiestnený pomník datovaný r. 1880. Kostol bol v 90. rokoch kompletne zrekonštruovaný, pribudla nočná iluminácia. Kostol sa tak stal aj v noci zďaleka viditeľnou dominantou obce.
Zvonica „Na tricátku“
Poddaný odvádzali feudálne poplatky – „tricitum“ v sídle vrchnosti. Za panstva Czoborovcov bolo na celom holíčsko-šaštínskom panstve 12 úradníkov, z toho 1 v Kopčnaoch. Na tricátku sa verbovalo aj za vojakov. Najvyššiu vojenskú povinnosť v Nitrianskej stolici malo holíčsko-šaštínske panstvo – 50 pešiakov. Vyššiu vojenskú povinnosť mal len arcibiskup. Feudálne poplatky vyberali tzv. tridsiatnici (tricesimatores), zákonne legalizovaný vyberači už r. 1494. V tridisatkových zoznamoch z r. 1541 sa uvádza okrem vyvážaného tovrau aj menoslov obchodníkov, medzi nimi aj menoslov obchodníkov z Kopčian. Predmetom obchodu významnú úlohu vo vyberaní poplatkov zohrávali aj mýta a mýtnici.
Pivovar
Na juhozápadnom konci obce neďaleko vodného mlyna postavili v 18. storočí Czoborovci pivovar. Určitý čas v ňom bola i kaplnka. Naproti pivovaru dal postaviť rehoľník, správca kaplnky, sochu sv. Jána Nepomuckého. Pomník je z roku 1769. Sviatočné bohoslužby v kaplnke celebrovali holíčsky kapucíni. Budova pivovaru slúžila neskôr Štátnemu majektu. Bývali v nej sezónni robotníci tzv. „výžinkári“. V kopčianskom dialekte sa im hovorili „handrbuláci“. V obci „Na kopci“ naproti Sonnescheinovmu obchodu mal pivovar veľkú ľadovňu, zlikvidovanú v roku 1925 ako stavebný pozemok školy s názvom Škola prezidenta T. G. Masaryka. Pivovar bol asanovaný v 60. rokoch 20. storočia. Medzi budovou pivovaru a vodným mlynom na ceste k prievozu dodnes stojí budova bývalej žandárskej stanice.
Prievoz
V priestoroch kóty 162 na „Segeti“ a ostrove „Mléčná“ na ľavom brehu rieky Moravy jestvovalo najstaršie osídlenie Kopčian. Bohaté povrchové nálezy keramických črepov dokazujú jeho existenciu už v dobe bronzovej (1800-800 pred n. l.). V stredoveku osídlenie zaniklo a ostal len strategicky dôležitý brod a neskôr strážený prievoz s kompou, umožňujúci dôležité cestné spojenie medzi sídliskami na obidvoch brehoch rieky Moravy. Pravý i ľavý breh rieky Moravy bol od čias Veľkej Moravy osídlený ľudom so spoločnou kultúrou, spoločnou hospodárskou a politickou organizáciou. Strategicky dôležitú komunikáciu cez kopčiansky prievoz využívali kupci a obchodníci rovnako, ako vojská a ich rozviedky od praveku. Prievoz nadobudol na význame v 13. storočí po zmene hydrologických a ustálení politických pomerov v povodí rieky Moravy. V 17. storočí sa stal majiteľom prievozu s príslušnými budovami rod Czoborovcov. Roku 1650 prenajal Valent Czobor právo prievozu holíčskemu židovi Joachimovi za poplatok 100 zlatých ročne. Za Rakúsku-Uhorska sa cez kopčiansky prievoz dopravovalo mlieko do Moravskej Novej Vsi a obilie do Vranovského mlyna. Pred rokom 1918 vlastnil celý areál akýsi Schlezinger, do roku 1940 boli vlastníkmi kopčiansky občania Ožvoldík a Rampáček. Po druhej svetovej vojne nahradil kompu provizórny most, tento bol zrušený počas regulácie Moravy v 70.-tych rokoch minulého storočia.
Vodný mlyn
História mlynu siaha do dávnej minulosti. V 16. storočí existoval vodný mlyn v Kopčanoch ako jeden z troch dôležitých mlynov na panstve Czoborovcov. Stál na ramene rieky Moravy zvanom Struha. Potvrdzuje to doklad súdneho sporu medzi rodinami Czoborovcov, Bakičovcov a rodiny Révayovcov, datovaný rokom 1554. Korunu stavidla mlynu tvoril most. Cez most sa prechádzalo na lúky pri rieke Morave a vodil sa dobytok, kone a husi na pašu. Hlboké a rozsiahle jazero pod stavidlom mlyna slúžilo ako kúpalisko „U mlýnú“ Podľa kúpnopredajnej zmluvy ako posledný odkúpil mlyn s priľahlými budovami Pavol Mandelík s manželkou. Počas prvej svetovej vojny mlyn zanikol. Mlynský most zničili v roku 1945 nemecké vojská.
Škola T. G. Masaryka
Stavba školy sa začala 16. apríla 1931. Stavala ju firma Angelíny Hubert z Holíča podľa projektu jedného z najvýznamnejších slovenských architektov Emila Belluša. Tento je autorom známeho Kolonádneho mosta v Piešťanoch, Slovenského veslárskeho klubu, budovy NBS na Štúrovej ulici v Bratislave, obytných súborov v Bratislave a mnohých ďalších významných architektonických diel po celom Slovensku. Pri slávnostnom položení základného kameňa i pri odovzdani 11. októbra 1931 sa zúčastnil aj minister školskej a národnej osvety Dr. Ivan Dérer. Celkový stavebný náklad bol 748 536 Kčs, z toho pôžička 450 000, podiel obce 148 536 a dar prezidenta T. G. Masaryka 150 000 Kčs. Vyučovanie v novej budove sa začalo 19. októbra 1931. Bohužial, zlá finančná situácia obce neumožnila dobudovať budovy školy v plnom rozsahu (nebola napríklad vybudovaná telocvičňa) čo čiastočne narušilo pôvodný Bellušov koncept, základný charakter budovy však ostal nezmenený a stavba splnila svoj pôvodný účel a slúžila ako školské zariadenie obci takmer šesťdesiat rokov. V súčasnosti v budove sídli Hraničné oddelenie PZ SR.
Použité materiály:
Rudolf Apell a kol. – Kopčany, dejiny obce, vydal Obecný úrad v Kopčanoch r. 1992
Nina Gažovičová – Štátna ľudová škola v Kopčanoch, Projekt 4/1999
Peter Baxa, Jana Gregorová, Lumír Poláček – Projekt archeologického parku Mikulčice – Kopčany, Pamiatky a múzeá, 1/2003